Sľúbil som podeliť sa o svoj pohľad na správnu mieru otvorenosti voči dodávateľom. Netvrdím, že to je jediné správne a všeobecne platné nastavenie. Mne sa však veľmi osvedčilo počas dlhých rokov pôsobenia v nákupe rôznych spoločností.

Vychádzam z testu, ktorý som zverejnil pred pár týždňami. Zhrniem to do 3 oblastí. Čo je dobré otvorene komunikovať, čo je otázne a čo môže byť kontraproduktívne . V zátvorke za odporúčaním nájdete číslo otázky z predchádzajúceho „testu“.

1. Otvorená komunikácia

Určite odporúčam zverejňovať maximálny počet tendrov (možno aj všetky), aspoň na firemnom webe. Aspoň forme technickej špecifikácie a podmienok súťaže (2). Vysiela to veľmi silný signál na trh, že nemáte čo skrývať. A tu bohužiaľ môj zoznam otvorenej komunikácie končí. Zverejňovanie všetkých ostatných bodov totiž v sebe skrýva ako pozitíva, tak aj negatíva.

 2. Otázna komunikácia

Plán výberových konaní (1). Nie je to zlá myšlienka, ale kto z nás vie dať s predstihom dohromady kvalitný plán, ktorý vydrží viac ako jeden kvartál? Čo potom s tendrami, ktoré pôvodne neboli jeho súčasťou? A samozrejme, z kvalitného plánu môže konkurencia pochopiť, kam smerujeme. Stratíme konkurenčnú výhodu?

Kritériá výberu a ich váhy (3). Slušná firma by sa nemala báť ich zverejniť. Ale, potom je to prepojené s bodom (6). Zverejníme aj konkrétne hodnotenia jednotlivých uchádzačov? Naviac, všetci vieme, že tzv. multikriteriálne výbery sú často prehliadkou nákupnej subjektivity. Takže, niet sa čím chváliť.

Počet súťažných kôl (7). Záleží… Je to veľmi transparentné, ale môže to prispieť k vytvoreniu kartelu dodávateľov. Oberáte sa o vyjednávaciu páku.

Výsledok súťaže (9) a (10). Áno, ale individuálne. T.j. každému uchádzačovi o jeho výsledku. Zverejnenie celého poradia, prípadne detailné hodnotenia všetkých naraz určite môžu prispieť ku kartelizácii segmentu. Aj neúspešní dodávatelia majú mať právo na zmysluplnú odpoveď, ktorá ich posunie ďalej. Ale, ruku na srdce, kto má na to čas?

3. Neodporúčaná komunikácia

Zo svojej skúsenosti určite neodporúčam komunikovať o členoch výberovej komisie (4) a o oslovených uchádzačoch (5). Neodporúčam ani jednať po elektronickej aukcii (8), aj keď som si vedomý, že je to v našich končinách bežná prax. A nevidím žiadny zmysel v tom, aby súkromný sektor zverejňoval zmluvy (11) a objednávky (12) , aj keď verejný sektor to má (aspoň na Slovensku) ako zákonom stanovenú povinnosť.

Takže, aspoň krátky pohľad na otvorenú komunikáciu voči dodávateľom vo fáze výberových konaní. Ak máte odlišnú skúsenosť, rád sa dozviem viac.

MO

Miloš Olejník