Nákup ako útvar je v rôznych formách prítomný v každej firme, organizácii či inštitúcii. Súkromný sektor či verejná správa, veľké nadnárodné spoločnosti či malé mestské organizácie, každý potrebuje niečo zabezpečovať pomocou dodávateľov či „tretích strán“. Nákup má rozdielne postavenie vo firemnej hierarchii, rôznorodú organizačnú štruktúru, inak nastavené procesy, ale stále je to Nákup. Ťažko odhadnúť, koľko ľudí na Slovensku pracuje v „nákupných organizáciách“, pretože dnes prakticky neexistuje asociácia alebo združenie, ktoré by túto oblasť pokrývali. Môžu ich byť tisíce, ale aj desaťtisíce.

Čo je ale ešte zaujímavejšie, dodnes u nás podľa mojich informácií neexistuje študijný odbor na úrovni vysokej školy, ktorý by sa nákupu systematicky venoval. Bez veľkého preháňania by sa dalo povedať, že nákupné oddelenia na Slovensku (a aj v Česku, kde dnes pôsobím) fakticky zamestnávajú odborne nespôsobilých ľudí! Na rozdiel od iných útvarov, kde je jasné akým štúdiom sa môže človek k odbornosti dopracovať (právnici, účtovníci, finanční manažéri, inžinieri a pod.) pri Nákupe, ktorému sa zverujú miliónové hodnoty to vôbec nie je jasné. Má byť dobrý nákupca právnikom? Technikom? Ekonómom? Alebo „z každého rožka troška“? Čo samotné nákupné vedomosti a zručnosti, kde sa toto učí? Ale pozor, pod odbornosťou nemyslím napríklad výklad Zákona o verejnom obstarávaní, to je len jedna konkrétna oblasť Nákupu, ktorá je naviac aplikovateľná len s ťažkosťami vo verejnom sektore a dovolím si tvrdiť, že jej nasadenie v súkromnom sektore by mohlo mať paralyzujúce účinky na ekonomiku

Ako sa teda mladý človek má zorientovať v tom, čo by mu mohol Nákup ponúknuť, či by to vôbec chcel robiť? Nákup totiž dnes prebieha búrlivým rozvojom, mení sa na nepoznanie. Zasahujú doň rôzne faktory a postupne mení svoju rolu v organizácii. Z oddelenia, ktoré malo za úlohu zabezpečiť pravidelný prísun potrebných tovarov a služieb sa dnes stáva strategický partner biznisu, ktorý pomáha svojím know-how pretvárať firemné procesy a prispievať k úspechu spoločnosti ako takej. Všade prebieha proces elektronizácie a automatizácie transakčných procesov. Používame moderné nákupné nástroje, o ktorých sme pred desiatimi rokmi nechyrovali. Musíme sa za pochodu učiť nové veci. Nákup sa globalizuje a internacionalizuje, Angličtina je už komunikačným štandardom. Hovoríme zrazu o rôznych úrovniach nákupu, o nákupe operatívnom, taktickom a strategickom. Nákupný svet sa nám mení pred očami. Preto je veľmi vzrušujúce byť pri tom. Z tohto pohľadu sú mladí ľudia-absolventi v každom nákupnom tíme vítaní.

Samozrejme, niektoré zásady platia nadčasovo. „Dobrý hospodár“ je aj dnes alfa a omega nákupu. Nákupný proces nie je úplne „jadrová fyzika“, často je to len zdravý sedliacky rozum odetý do moderných technológií a procesného riadenia. Ale, keby sme chceli porovnávať firemný nákup s nákupom rodinným, nesmieme zabúdať na transparentnosť. Keď nakupujeme doma pre svoju potrebu a za svoje peniaze, môžeme sa rozhodovať neracionálne, je to však naša vec. Ale pri nákupe za firemné (alebo verejné) peniaze musíme byť v každom kroku schopní obhájiť naše rozhodnutia. A na toto niekedy mladým ľuďom chýba potrebná skúsenosť, nadhľad a trpezlivosť. Naviac, niektoré oblasti hlavne vo verejnom sektore priam priťahujú korupciu, v dôsledku čoho sa neustále sprísňujú pravidlá až nakoniec je forma dôležitejšia než obsah, na výsledku nezáleží, len na tom aby to prebehlo v súlade s formálnymi pravidlami. Potom hlavne mladí ľudia vnímajú Nákup ako byrokratický moloch a časom môžu dospieť k rozhodnutiu hľadať si uplatnenie inde.

Pritom nákup môže byť neuveriteľne kreatívna činnosť. Prebieha v dynamickom prostredí kde sa žiadny prípad neopakuje. Mení sa trh a jeho východiská. Menia sa naše potreby v čase. Menia sa dodávatelia a ich schopnosť reagovať. Menia sa technológie. Ak by ste sa pokúsili vedľa seba v krátkom časovom slede realizovať dve „rovnaké“ výberové konania, skoro určite dopadne každé inak. Takže vašou úlohou je, v danom čase dosiahnúť čo najlepší výsledok pre Vášho zamestnávateľa. Je tam prvok súťaživosti, vyjednávania, ale čoraz viac sa akcentujú aj praktické znalosti a skúsenosti. Správna taktika rozhoduje. Použitie správnych nástrojov a vyjednávacích techník dokáže znásobiť výsledok. V jednej organizácii môžete nakupovať úplne odlišné potreby, napríklad autá, IT, marketing, médiá, stroje a zariadenia, konzultačné výkony, správu budov, suroviny a energie atď. Ak máte pocit, že v niektorej oblasti sa toho už veľa nenaučíte, môžete preskočiť do oblasti úplne odlišnej. Preto správne nastavený Nákup nemôže zamestnanca nudiť.

Kto je teda dobrý nákupca? Je to univerzálny človek, ktorý by mohol mať mix nielen technického, ekonomického a možno aj právneho vzdelania, ale aj nákupného, čo je dnes u nás úzkoprofilový tovar. Vie počítať, vie vyjednávať, nebojí sa kontaktu s ľuďmi. Vie čo je TCO model, používa Krajličovu maticu či Porterov model piatich síl. Dokáže analyzovať údaje a interpretovať ich. Má vysoký stupeň integrity (nenechá sa skorumpovať), rád sa učí nové veci, rád experimentuje a nebojí sa ísť „na hranu pravidiel“. Ale zároveň si vie obhájiť každý svoj krok a vie ukázať, ako svojím rozhodnutím vylepšil výsledok jednania. Premýšľa dlhodobo, nehľadá len okamžitý efekt, ale dlhodobo udržateľný výsledok. Dokáže byť poctivý a dôsledný pri zazmluvňovaní a administrácii prípadu. Prináša pridanú hodnotu tímu aj spoločnosti.

Nie je toho málo, čo má dobrý nákupca zvládnuť. Ale pokiaľ na to má, zamestnávatelia sa oňho pobijú. Stále je totiž okolo nás veľa nákupných administrátorov, ale málo nákupcov. Priestoru je teda dosť, len ho treba využiť.

Miloš Olejník