Výraz kvalita je  v nákupe často používaný, no musíme si uvedomiť, že tento parameter je aj silno subjektívny.

Sú komodity, kde je kvalita definovaná normou alebo zložením, no aj také, kde kvalita je o vnímaní hodnotiteľa. Zadefinovať čistotu kancelárie alebo kvalitu jedla v závodnej jedálni by mohlo byť pomerne komplikované.

S týmto subjektívnym vnímaním kvality je spojene aj hodnotenie dodávky (resp. dodávateľa) z pohľadu kvality. Ak je takéto hodnotenie výsledkom skupiny hodnotiteľov, je tu predpoklad, že sa blíži k skutočnosti. Ak však kvalitu hodnotí iba jedna osoba, celkom ľahko môže dôjsť ku skresleniu.

Vrátim sa asi na začiatok, nech viete, čo ma k týmto úvahám vedie.

Vo VSE sme začali hodnotiť kvalitu vykonania stavebnomontážnych prác pred cca 6 rokmi. Viac ako rok to bolo len hodnotenie bez aplikácie do výberových konaní. Keď sme to spúšťali do ostrej prevádzky, mali sme samozrejme aj trochu obavu, išli sme do niečoho čo na energetickom trhu nikto nerobil. Dodávatelia však rýchlo pochopili význam hodnotení kvality stavieb (známok), ktorých koeficient ovplyvňoval ich ceny v tendroch.

Celý postup a princípy hodnotenia kvality vykonaných prac sú verejne dostupné, nebudem ich popisovať. Je už rozšírený o ďalšie činnosti, ktoré sme medzičasom začali hodnotiť.

Skôr by som zameral na rizika procesu hodnotenia, resp. jeho slabé stránky:

• Prvým a najväčším rizikom podľa mňa je subjektivita hodnotenia. V praxi sme sa stretli z hodnotením toho istého dodávateľa viacerými hodnotiteľmi, v širokom spektre hodnotení. Je to zámer hodnotiteľa alebo  tak nekonzistentné správanie sa dodávateľa?
• Je princíp hodnotenia a aplikácie do tendrov nastavený nediskriminačne a je pochopený každým dodávateľom? Možno to znie čudne, no ľudia sme rôzni.
• Je hodnotenie nastavene tak, že sa nedá obísť?  Keď sa vylúčený dodávateľ prihlási s novou firmou, napríklad.
• Je vypracovaný transparentný spôsob komunikácie výsledkov dodávateľovi? Kto a kedy to robí?
• Má možnosť dodávateľ namietať voči výsledku hodnotenia?

Tie posledné dve otázky súvisia s ľudským faktorom. Nie sme kultúra vychovaná k podávaniu spätnej väzby, (možno snáď ešte tej pozitívnej). Ďalším možným zlyhaním systému je osobná motivácia hodnotiteľa dodávateľa zvýhodniť, resp. mu poškodiť. To už je ale i inej oblasti, bohužiaľ, často s nákupom spájanej.

To sú zhruba moje skúsenosti z praxe.  Určite aj vy ich mate kopec.

Slavo Madeja

………………………………………..

Slavomír Madeja je vedoucí útvaru nákupu, Východoslovenská energetika, a.s., (skupina RWE).
VSE je v rámci energetiky lídrem v inovacích procesů strategického nákupu.
Jako 1. na území bývalé ČSR implementovali systém „Transparency“ na podporu čistoty
nákupního procesu.

admin